Načiahnutie za hladinou.
Perie z paží mi hladkajú ostré nože.
Skracujú ma do zeme,
stláčajú vodu do elipsy, čo sa krúti medzi lopatkami
a vystiera do hliny.
Taroty,
plátna pravdy
skrývajú predo mnou
brestové dosky
dokonalosti.
Obklopená vecami,
čo majú priviesť ženu do vytrženia,
zbieram chuchvalce dievčenstva.
Opriadli nám umývadlo,
a viečka priviazali uzlami.
Bez mrknutí
spánok pretŕča svoje korpulentné
hrejivé telo
po izbe.
Tú širokú náruč výdychu, do ktorej sa vojdú všetky vlásenky,
aby sa viac zdržanlivosti nemohli zamotávať.
Ach brest,
kedy
sa stretneme ?
Tieň kondora.
Obsedantnosť konkubín
si kľaká k tvojim nízkym dverám.
ku koži
a
veľkým nohám,
skladajú parte
o
nemennosti
o
výparoch bytia stlačených medzi
pan
va
mi.
hrdza v ich ústach ti sťahuje členky.
eben vo vlasoch, výška ku vchodom,
aby
mohli mať hlávky vystreté
nech lupene neopadnú,
veď také ich máš rád..
veď v tvojej výške sú aj tiene ľuďmi
korene v machu by si vedel polievať.
svetlo ti zavadzia.
Ovíjať izby do tepla,
To chce viac ako chápadlá.
Že aj čajka vie byť dravec?
Na biele telo
treba cit
vraždiť,
aby všade nezostali mapy
po
myšlienkach.
http://i-f-kobjelska.blogspot.sk/2012/08/naciahnutie-za-hladinou.html
27. nov 2012 o 21:24
Páči sa: 0x
Prečítané: 174x
Načiahnutie za hladinou./ Tieň kondora.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)