Mala by byť
hriechom obšitá
každá smrť, ktorej dali krídla.
Za každé jedno oko
čo videlo trasúce sa podlahy,
keď sa koža zeme napína a chveje ako pred počatím,
za to
by mali ruky
čo držali zveráky
odňať materským telám.
Aby viac nekovali do toho vetroňa,
a jeho útroby neplnili sírou.
jeho ústa
mali v poliach zostať zavreté.
Za hriech sa v hriech obrátiť!
Nevrátiť!
Cez otcovský prah,
ponad rodné muškáty,
vidieť tvár,
čo všetky noci vzdala zadymenému stonu.
Sparta výkrikov, uhlie na kopytách,
tak to malo zostať, tá tmavovláska mala patriť zemi.
Do nej obracať,
cez vzduch odchádzať.
Načo jej len dali krídla?
http://i-f-kobjelska.blogspot.sk/2012/09/bombarder-b-512.html